I. ročník
Kolej:
Neví, že je vlkodlak
Hráč: Luciana
Hráč: Luciana
Věk: 18 let
Národnost: Polák
Vzhled: Tmavé, mierne zvlnené vlasy si každé ráno upravuje do nedbanlivo vyzerajúceho účesu, čo zvýrazňuje jeho už aj tak dosť výrazné lícne kosti. V kontraste s vlasmi a hustším tmavým obočím má bledú pokožku a i modré oči sa zdajú temnejšie než v skutočnosti sú. Rokmi sa výborne naučil skrývať emócie, preto sa na pohľad zdá chladný, no v chvíľach veľkého šťastia dokáže na tvári vykúzliť prekrásny úsmev odhaľujúci biele zuby. Výškou je vo vyššom priemere, telo sa snaží udržiavať v dobrom stave tak si občas zacvičí - ale nie zas moc, aby na to nevyzeral.
Vzhled ve vlčí podobě: Vlkodlak stredného vzrastu. Ako prvé na vás vykuknú veľké smutné čierne oči a neustále vztýčené špicaté uši, ktoré snáď nikdy neprestanú načúvať okoliu. Až po overení situácie vystrčí svoju úzku hlavu pokrytú šedo-čiernou srsťou. Niekedy skor zdrhne ako by sa mal ukázať. Telo vlka má vyšportované, skor pružné a ohybné ako pevné. Pokryté ho má asi 5cm dlhými štetinami. Prevládajú sivé, no nájde sa na ňom aj čierne miesto. Vo vlčej podobe si pre jej farbu pripadá starý, uprednostňuje podobu ľudskú.
Povaha: Nafúkaný fracek ktorému na ničom nezáleží. Aspoň tak sa môže zdať na prvý pohľad. Večne elektronická cigareta v puse, perfektne upravený zovňajšok a podozrievavý pohľad. Vnútri je však citlivou, nepochopenou osobou schopnou milovať všetkých okrem vlastného otca. Záleží mu na názore ostatných, no vysiela opačné signály. Celý si tak trochu protirečí a stále sa hľadá. Nevie čo by ho mohlo baviť, nevie čím by chcel byť "až vyrastie", no jedno vie iste. Bude lepší ako ostatní. Musí.
Historie: Narodil sa a šesť rokov prežil v meste Lomža na severovýchode poľskej krajiny. Otec sa oňho prvých pár rokov staral, neskôr len posielal peniaze, ale okolo puberty aj tie prestali chodiť. Matka ho milovala, nosila v šátku a kojila 4,5 roka, spávala s ním v posteli, nikdy nenechávala vyplakať. S odchodom otca a sťahovaním sa to však zmenilo. Uzavrela sa, zobrala dve práce aby zvládala platiť pohľadávky a synáčik ostal sám na celý svet. Nevedel si s ním rady, nevedel na koho sa obrátiť o pomoc, komu sa zveriť. Sprvu sa snažil kamarátom zapáčiť svojími dobrými vlastnosťami, no v školských zariadeniach boli snažilci len na posmech. Trpel celý prvý stupeň, potom prišlo ďalšie sťahovanie. Povedal si že tentokrát to bude inak. Šikanoval on. Žil síce s matkou v prenajatej garsónke a ku koncu mesiaca mali len tak-tak na jedlo, ale vysmieval sa deťom z chudobných rodín. Chlastal, kradol, užíval ľahké drogy. Len aby bol svet zas o niečo krajší. Nebol. Kým sa jedna z jeho sexuálnych partneriek nepreriekla že s ním čaká dieťa. Vtedy 14 ročný Henri dostal strach. Strach z toho že príde o niečo čo ešte nemá a o nie moc známu slečnu, ktorá mala čerstvých 18 a na krku možný problém za súlož s nezletilým. Po uistení že dieťa si nechá a nie je tak blbá že by priznala otca, ale aj vyjadrených obavách že nevie ako vyžije a či bude dobrou matkou, sa o ňu začal viac zaujímať. Už ju nevnímal ako objekt, ale ako človeka. Ona jeho tiež. Konečne. Po dlhých ôsmych rokoch vedel že pre niekoho znamená viac ako len starosť navyše. Jeho matka si v tej dobe našla nového amanta a po krátkej dobe tiež otehotnela. Presviedčala Henriho nech zostane a býva s nimi, konečne budú mať peniaze a čas pre seba, nemusí chodiť do dvoch zamestnaní - dokonca do žiadneho! No on už bol rozhodnutý zostať s Rozárkou a starať sa o vlastné dieťa. Po narodení malej Mariky sa presťahoval do bytu za svojou spriaznenou dušou (priateľkou ju nikdy nenazval a obaja vedeli že tak by im to neklapalo). Dieťa miloval, zdalo by sa že viac ako zaneprázdnená matka. Živiť rodinu však drobnými krádežami a občasným zárobkom popri škole - ktorú aj tak flákal a nedokončil - nedokázal. Bola to naopak Róza, ktorá sa starala o dve deti. Trvalo jej dva roky kým si to uvedomila a ďalší rok kým dokázala Henriho zo dňa na deň vykopnúť z bytu s tým, že kým sa nespamatá a nebude mať dobrú prácu (na čo potrebuje školu), Mariku neuvidí. Jemu nezostávalo nič iné ako sa porazenecky priznať matke, alebo vymámiť peniaze z otca. Vybral si tú druhú možnosť. Otec živiaci sa nekalým podnikaním mu po vyhrážkach zohnal aj papier o strednej škole a Henri si za jeho peniaze mohol dovoliť drahšiu internátnu školu. Priťahovala ho jedna, nie moc známa, no zmienku o nej videl na každom rohu. Vybral si ju, netušiac, že otec na nej študoval tiež.
