Juliana Nádaši

Profesorka

Učí: Teorie a praxe vnitřního vlka
ŠKOLNÍ PSYCHOLOG

Ví, že je vlkodlak
Hráč: Lucianna


Jméno a příjmení: Juliana Nádaši
Věk: 340 let
Národnost: Uherské království - SK/HU
Vzhled: Vyššia žena s bledou tvárou pokrytou pár pehami a svetlými, skoro až bielymi, stále rozpustenými  a mierne zvlnenými vlasami. Ofinu, o kúsok kratšiu ako zbytok vlasov, nosí nahrnutú na pravú stranu. Už na prvý pohľad zaujme nesymetrickými modrými očami v ktorých sa zračí súcit a porozumenie. Pery má úzke, s kútikmi zdvihnutými do mierneho úsmevu, ktorý zmizne len vo veľmi vážnych situáciách. Oblieka sa do voľných šiat alebo tričiek s dlhými sukňami v jednoduchých farbách. Možno preto si ju v minulosti mýlili s lesnou vílou. Na tak krehké stvorenie má pevné a pružné telo, ktoré si vytrénovala večným behaním po lesoch. Na to, že trávi vačšinu svojho voľného času vonku, má docela bledú pokožku.

Vzhled ve vlčí podobě:  Vyšší, pevne stavaný vlk so stredne dlhou srsťou primárne bielej farby, hrajúcou však viacerými odtieňmi sivej. Na spodu brucha biela prechádza do sivej úplne, na hlave jej možte nájsť dokonca štetiny s nádychom oranžovej farby. Ucho a pravý vrch hlavy má bledohnedé, pár škvŕn na chrbte tiež, oči bledomodré.  Silné nohy sú výborne usposobené na beh, telo chudé, ale na sile jej to neuberá. Je mrštná a rýchla, radšej sa schováva a vyčkáva na svoju príležitosť, ako by mala zahájiť priamy boj. Rodený stopár, no keď na to príde, loviť vie tiež, keďže zákonitosti prírody pozná asi lepšie ako tie v spoločnosti. Boju sa vyhýba.

Povaha: Kľudná, láskavá, vyrovnaná so životom. Verí že všetko má svoj dovod, aj keď ho možno nechápeme. Všetko je dielom prírody, ktorá je dokonalá. Stotožňuje ju s bohom. Nech spravíte čokoľvek, vždy povie že je to dobre. Chyby nás posúvajú ďalej k porozumeniu sveta a dobré veci sú dobré samy o sebe. Konfliktom sa snaží vyhýbať ako može a keď nejaký príde, radšej sa vyparí alebo čaká nezúčastnene v pozadí kým sa vyrieši, občas možno prihodí poznámku o láske a tolerancii.

Historie: Narodila sa roku pána 1678 v Nitrianskej župe, vtedajšom Uherském království, na území dnešného Slovenska. O svojom vlkodlačom povode vedela takmer od narodenia. Vždy sa považovala za súčasť prírody, bola v nej radšej ako medzi ľuďmi. Tí sa jej moc nevenovali a myslela si že ju nemajú radi. Potvrdilo sa jej to keď mala 14 a musela sa vydať za maďarského kniežaťa Nádašiho. Ten sa do nej zaľúbil a vyhrážal jej rodine že keď mu ju nedajú za ženu, vyhubí ich rod. Prostriedky na to mal, ľudí tiež, nuž si rodina vybrala ľahšiu cestu ako boj. Zradili ju. Ešte viac sa uzavrela do seba a často odchádzala, niekedy aj na týždeň, mimo domov, do skutočného domova, do hor a lesov. To sa nepozdávalo žiarlivému mužovi, ktorý ju chcel držať skrátka. Bolo kvoli tomu pár hádok, nakoniec ju zavrel na svoje panstvo a nesmela odchádzať vobec. Okolo 20 rokov veku, už s dvomi deťmi, ktoré síce mala rada, ale vznikli z často opakovanej vynútenej súlože s odporným chlapom, ktorú jej svojou prítomnosťou pripomínali, prišla prvá premena. Bola šialená. Vypukol na povrch hnev skrývaný celé roky, pocity ublíženia i menejcennosti. Ale konečne prišla sloboda! V amoku, prvýkrát vo svojej vlčej podobe zabila muža, pár jeho vojakov i služobníkov a utiekla ďaleko do hor. Prežívala cez dve storočia v harmónii s prírodou, než sa vyrovnala so všetkými krivdami a odvážila prísť naspať k ľudskému druhu. Presvedčili ju hlavne deti. Naposledy ich videla keď mali 5 a 2 roky a vobec nevedela čo sa s nimi stalo. Dozvedela sa že sa o ne postarala smečka, no odniekiaľ prišla choroba čo vyzabíjala polovicu vlkodlakov, medzi ktorými boli všetci jej najbližší. Rozhodla sa pomáhať deťom, tým svojim nepomohla a už pomocť nedokázala. Najprv sa starala o tie ľudské, v roznych sirotčincoch a podobných inštitúciách, neskor vypomáhala vo vlkodlačích i zmiešaných rodinách, až sa dostala na vyhlásenú akadémiu Forrester. Tu už cez 50 rokov učí vlkodlakov pred premenou ako sa vysporiadať so svojím vnútorným vlkom. Byť s ním v harmónii a poznať sám seba. Aby svoju prvú premenu neľutovali do konca života, tak ako ona.