Gabriel Mason Shaw

Ředitel

Učí: Techniky boje

Ví, že je vlkodlak
Hráč: Wik

Jméno a příjmení: Gabriel Mason Shaw
Věk: 394 let
Národnost: Angličan
Vzhled: Tmavé vlasy, ktoré pripomínali čierne havranie krídla, dokonalo dotvárali tvár s priamymi rysmi. Už pri pohľade do jeho očí si človek dokonca ani len lykan nemohol predstaviť, čo sa nachádza v jeho hlave. Aj napriek tomu, že jeho prízvuk je očividný a niekedy dokáže prekvapiť človeka snaží sa vystupovať kultivovane. Jeho charakteristickým znakom je práve dokonalo uhladený oblek bez ktorého nevyjde zo svojej izby, ktorá je v rozmeroch krásneho bytu. Škola je jeho domovom takže je pochopiteľné, že ho študenti môžu vidieť mnohokrát sa prechádzať po chodbách s úsmevom na tvári a prihovárať sa k nim so štipkom humoru. Dokáže sa zabaviť, predsa len v jeho súkromí sa nachádza niekoľko balení kvalitných drog a taktiež niekoľko litrov drahého alkoholu no v momente, kedy sa niekto dotkne nejakého citlivého miesta dokáže vyceriť aj rad bielych zubov v podobe bledých perličiek. Nemá problém sa postaviť niekomu seberovnému, nebojí sa takmer nikoho no snaží sa udržať si svoj odstup. Nikdy nemal v povahe sa na študentov pozerať ako na niekoho menejcenného, predsa len to bol on, kto školu založil v domnienke, že postupne vychová mnoho mnoho lykanov za ktorých by sa nikto nemusel hanbiť. Ktorí by sa dokázali ovládať a s hrdosťou sa pozerať na svet. Oči, ktoré boli v odtieni tmavo hnedej v sebe skrývali iskričky a množstvo tajomstiev o ktorých takmer nikto nevedel. Je vysokej, štíhlej postavy pričom medzi neho záľuby patrí práve venovanie sa bojovému umeniu.

Vzhled ve vlčí podobě:  Jeho vzhľad vo vlčej podobe je svojim spôsobom zvláštny. Aj napriek tomu, že miestami je nepraktický v momente, kedy ho niekto vidí v podobe vlka vie, že so sebou nenesie nič dobré. Farba očí spoločne so svojimi iskričkami sa mu prenecháva, teda tmavohnedé oči, ktoré sa vynímajú na hlave mohutného vlka. Mohutný, prvé roky patril medzi tých najmenších no postupne ako rástol on rástol aj jeho vlk, ktorý v konečnom dôsledku vyzeral ako obrovské, takmer stále nenásytné zviera. Aj napriek tomu, že jeho zuby by jedným trhnutím dokázali usmrtiť človeka, po jednom zo súbojov so svojim otcom o post vodcu ich rodiny utrel menšie zranenie. Predný tesák mu chýba no aj napriek tomu dokáže vzbudiť rešpekt. Predsa len, v momente kedy sa premení na vlka a vyhliadne si niekoho, kto mu nesadol tak ako by mal svojim prenikavým chrčaním a so zježenou srsťou dokáže priniesť strach takmer každému. Vždy bol predurčený k tomu aby sa stal vodcom aj napriek tomu, že napokon skončil ako riaditeľ vlastnej školy, ktorú vybudoval od základov. Tak a teraz k srsti, ktorá je zo všetkých tá najzaujímavejšia. Po svojej matke zdedil bielu srsť, ktorá by sa dala prirovnať k čerstvo napadnutom snehu. Tak jemná, hebká na dotyk priam dokonalá. Po chrbtici sa mi nesie tmavo čierny pás, ktorý následne v oblasti hlavy stráca na svojej intenzite. Hlava je v okolí očí a uší posiata niekoľkými čiernymi chlpmi, ktoré dodávajú jedinečnosť bielemu podkladu. Neskrýva sa, nikdy nemal rád maskovanie, ktoré je v podobe čerstvého bahna. No v momente, ked to je potreba so smutným pohľadom sa napokon vyváľa.

Povaha: Aký Gabriel v skutočnosti je? Už od prvého momentu by si človek pomyslel, že je snobom, ktorý sa sústredí iba na to, čo má na sebe alebo ako jeho vlasy vyzerajú po búrlivej noci. No nie je to tak v skutku pravda. Aj napriek tomu, že zábava pre neho znamenala mnoho, v momente kedy to bolo potrebné dokázal na tvári nahodiť kamennú tvár a následne sa tváriť kultivovane. Áno je pravda, že si potrpí na elegantnom štýle oblečenia no aj napriek tomu, z času na čas si na seba hodí ležérne oblečenie. No určite by sa v ňom nepremával po celej škole. Gabriel nikdy nemal pamäť na mená. Ako by aj mohol? Predsa len počas celého svojho života už spoznal tisíce ľudí. Tisíce a tisíce nehovoriac o tom, že na škole študentov stretával každú jednu chvíľku. Často krát meno skomolí alebo dokonca nazve osobu nejakou vymyslenou prezývkou priamo na mieste. No kto by sa sťažoval no nie?
Jeho slabinou bola a je vždy rodina. V momente, kedy niekto niečo povie o jeho rodičoch, nedokáže sa ovládať. Aj napriek tomu, že sa s nimi nestretával v poslednom čase nejako aktívne stále k ním prechováva úctu a vďaku za to, že ho naučili tým základným veciam, ktoré sa teraz snaží naučiť on mladých lykanov. Je zvláštne, že niekto ako on sa stal riaditeľom no snaží sa vychovávať tie decká aj napriek tomu, že tie, ktoré sa mu páčia majú božský život. Predsa len z času na čas si niekoho pozve do svojho apartmánu a ponúkne mu svoj tovar. Tak dokonalé veci, ktoré dokážu uvoľniť myseľ a na moment nemyslieť na to, že sa musia nachádzať v škole kde ich zatvorili rodičia pre ich dobro. No samozrejme tak ako každý jeden človek v jeho veku aj on má za sebou niekoľko temných momentov. Gabriel sa niekedy obáva toho, že by sa mohlo niekedy stať, že svojho vlka prestane ovládať. Kedy by prevzal kontrolu nad jeho telom, zabíjal by pre radosť a potešenie a jediným riešením by bolo zabiť ho. Nie nadarmo má v apartmáne niekoľko železných pút.

Historie: Kde to vlastne všetko začalo? Gabriel sa narodil dvom vlkodlakom, ktorý už prestávali dúfať v to, že sa im niekedy pošťastí mať potomka. Hýčkali si ho pretože vedeli, že časom sa stane členom svorky, ktorej možno niekedy bude aj vládnuť. No tak ako roky plynuli a Gabriel vedel, že jeho budúcnosť je niekde úplne inde rozhodol sa urobiť jeden hlavný krok. Podišiel pred svojich rodičov a povedal im, že nechce byť na rovnakom poste tak ako boli po celý ten život aj oni. Povedal im, že má v pláne iné veci o niečo väčšie veci a v nádeji čakal, že ho v tom povzbudia. No opak bol v tejto chvíli pravdou. Jeho otec sa premenil vo vlka v takej rýchlosti, že možno ani len nespozoroval praskanie jednej kosti po druhej. Pozrel sa na Gabriela a v tom momente Gabriel vedel, že prišiel ten správny čas na to zmerať si sily s niekým, koho považoval za svojho boha.
Po niekoľkých rokoch, kedy sa Gabriel túlal svetom so sklopenou hlavou a so znamením na pravej časti rebier, ktoré znamenalo vyhostenie premýšľal nad tým, čo bude robiť. Trvalo mu to roky, kým sa postavil na nohy a opäť dokázal v sebe nájsť toho vlka, ktorý bol po celý ten čas utláčaný. Možno to potreboval, dostať nakopnutie, ktoré by ho motivovalo v to postaviť sa na nohy. Rozhodol sa kvôli tomu vytvoriť miesto, kde by mohli chodiť ľudia, ktorí potrebujú rovnakú pomoc, aká nebola poskytnutá práve jemu. Tie roky, kedy kráčal svetom sám sa musel naučiť ovládať svojho vlka, nájsť ho a následne ho opätovne skrotiť. Musel sa naučiť ako sa správať ako bojovať a hlavne sa musel dozvedieť o každej jednej medzere v historii ich rasy. Rozhodol sa z toho dôvodu založiť školu, ktorá mala pomôcť mladým lykanom.
Samozrejme mal za sebou niekoľko románikom, ktoré končili takmer stále rovnako. V momente, kedy si k nemu našiel niekto cestu to bol práve on kto to ukončil. No možno to bol strach. Strach z toho, čo sa stalo v jednom období jeho dlhého života. Kedy sa dozvedel, že jeden z románikov splodil jeho prvorodenú dcéru.