I. ročník
Kolej:
Ví, že je vlkodlak
Hráč: Wik
Hráč: Wik
Jméno a příjmení: Caspian le MaireVěk: 18 let
Národnost: Lucemburčan
Vzhled: Caspian je 187 centimetrov vysoký, chudej postavy stavaný chlapec, ktorý dokáže mnohých ľudí zaujať. Možno to nie je postavou alebo tmavými vlasmi, ktoré ak si nechal o niečo dlhšie tak sa mu stáčali do malých vrtuliek. Ale práve kvôli úsmevu, kedy odhalil svoje dokonalo žiarivé, biele perličky ktoré boli klenotom v jeho ústach. Samozrejme netreba zabudnúť aj na jamky v lícach, ktoré sa objavia takmer okamžite po tom ako sa jeho kútiky pier stočia do úsmevu. Nikdy na seba neoblečie niečo, čo by bolo krikľavé a takmer okamžite prilákalo niekoho pozornosť. Tmavé, dokonca až zemité farby boli jeho stálou súčasťou. Taktiež sa nedalo hovoriť o tom, že by niekedy mohol byť nadšencom tých tmavých, roztrhaných a obtiahnutých nohavíc v ktorých by nemohol urobiť ani len jeden normálny krok. Bol to chlapec ako každý druhý, nerád sa stával stredobodom pozornosti. Často krát jeho jediným doplnkom boli obrovské slúchadlá, ktoré ho presviedčali o tom, že môže byť niekedy neviditeľným človekom.
Povaha: Caspian je mierne komplikovanej povahy, kedy takmer nikdy nedáva najavo svoje pocity. Okrem svojho brata. Pre toho by dokázal urobiť čokoľvek.
Snaží sa vyhýbať mnohým ľudom, nemá rád ak sa na neho niekto mlčky pozerá alebo dokonca vyžaduje nejaké vysvetlenia. Možno v momente, ak sa na teba pozrie tým milým pohľadom no je neustále ticho, predstavuje si ako by ťa dokázal zabiť niekoľkými bolestivými spôsobmi. Caspian a jeho vlk sú veľmi podobný. Niekedy to je ten milý chlapec, ktorý sa usmieva zasa inokedy zo seba dáva jednu emociu za druhou. Či to je nenávisť alebo hnev, takmer neustále okolo neho niečo lieta ako keby to bol jediný spôsob, kedy by sa dokázal uvoľniť. Je empatickým no možno to je tým, že má v sebe dar, ktorý nemá mnoho ľudí. Dokáže pocítiť na svojej pokožke pocity niekoho iného. No aj predtým to bol ten človek, ktorý často krát pomáhal ak mu to niekto dovolil. Nikdy sa nezapojuje do bitiek alebo niečoho podobného, svoju agresivitu, ktorú v sebe skrýva si vybíja iným spôsobom. No jeho oči, tie prezrádzajú zo všetkého najviac. Prezrádzajú, že je dobrým človekom aj napriek tomu, že sa tak niekedy neprejavuje.
Historie: Už od svojho útleho veku to bol ten typ chlapca, ktorý sa skrýval v kúte len kvôli tomu aby sa s nikým nemusel rozprávať alebo dokonca aby sa niekomu nemusel pozrieť ani len do tváre. Aj napriek tomu, že sa ho niekto niekoľkokrát spýtal, či je v poriadku nikdy nikomu nepovedal svoje skutočné pocity. Myslel si, že to je slabosť niekomu dať najavo, že niečo cíti. Bolo tom pevne presvedčený. Jediná osoba, ktorá vedela o ňom takmer všetko až na pár malých tajomstiev bol práve jeho brat, ktorý ho často krát vytiahol zo samotného dna.
Na miesto toho aby sa v škole venoval tomu, čomu mal a to presne učivu prislúchajúcemu ročníku. Venoval sa anatomií človeka presne tak ako to robili jeho rodičia. Myslel si, že možno ak bude na tom tak ako oni, všetko sa zmení. No mýlil sa. Nikdy nepočul nič pekné, nikdy ho nikto neobjal a nepovedal, že to dokáže alebo, že to urobil dobre. Ak teda neráta svojho staršieho brata, ktorý bol v niektorých ohľadoch u neho viac ako samotný rodičia. Tak ako Caspian rástol, začal pred sebou budovať pomyselný múr za ktorý sa doposiaľ nikto nedokázal dostať. Bol komplikovaným a to sa mnohým ľudom nepáčilo. Mnoho ľudí sa na neho dokonca nevedelo pozrieť tak ako by sa pozerali n iného človeka, na seberovného človeka, ktorý by si zaslúžil pozornosť. Dúfal, že sa to niekedy v jeho živote zmení.
Po tom ako rok po roku sa to stupňovalo a on nevedel ako by mohol svojho otca zaujať a byť práve tým človekom, akým bol niekedy v minulosti práve on pochopil, že sa nemá už o čo snažiť. Prestal s ním komunikovať, dokonca sa prestal zaujímavať o rovnaké veci ako to robila celá jeho rodina. Dokonca aj jeho starší brat sa stal zdravotníkom a on? Bol čiernou ovcou rodiny. No aspoň si to teda myslel. No po tom ako sa prestal zaujímať sa začal zaujímať jeho otec. Zvláštne alebo nie? No on sa tomu len potešil. Ten moment, kedy mohli byť ako otec a syn. Ten moment, kedy si myslel caspian, že na neho otec bude konečne pyšným mal prísť. S úsmevom takmer stále na perách pozoroval jeho prácu do ktorej ho vodil takmer každé ráno aj napriek tomu, že mu mnoho vecí ušlo. Prečo by ho otec vozil do práce? Až jedného dňa, kedy mu povedal, nech sa posadí na kreslo a uvoľní sa, Caspian pochopil, že niečo nie je v poriadku. Stal sa z neho pokus šialeného vedca, ktorý nekládol dôraz na to, či pred ním stojí nejaký človek alebo dokonca jeho syn. Po tom ako do neho vpravil niekoľko zvláštne vyzerajúcich ampuliek, ktoré sa takmer okamžite rozliali pod kožkou a spôsobili to, že na tom mieste sa objavila fialová modrina, Caspian nevedel ako sa má zatváriť.
Caspian sa po niekoľkých dňoch prebudil v posteli pričom cítil bolesti. Zdalo sa mu ako keby sa pokožka, ktorá ho mala chrániť ocitla v samotnom ohni a na niektorých miestach sa dokonalo trhala. No to ani len nevedel, že práve prechádzal jeho prvou premenou. Bol vydeseným keď sa v jednom okamihu zmenil na vlka, ktorý mal chuť iba zabíjať. Nedokázal to v sebe ovládať, ten večer sa stala osudná vec a on zabil niekoľko náhodných ľudí.
Caspian sa cítil zle. Nevedel čo má so sebou robiť. V momente, kedy sa ocitol v niekoho prítomnosti mohol cítiť jeho pocity na vlastnej koži. Smútok? Napätie, šťastie? Dokázal odhadnúť takmer každý jeden pocit, ktorý prechádzal ľudským telom. Po tom ako sa o všetkom dozvedel jeho starší brat. Kedy prišiel na to, že ich otec vytvoril z Caspiana umelo vytvoreného vlkodlaka rozhodol sa násilím ho doviesť do akadémie. Aj napriek tomu, že sa to Caspianovi nepáčilo a mnohokrát premýšľal nad útekom musel sa postupom času zmieriť s tým, čím sa stal. To, ako niekedy svojho otca obdivoval sa menilo postupne na nenávisť kedy si každou jednou minútou predstavoval to, ako by ho dokázal čo najbolestivejšie zabiť.
